Dva filmy s názvom Naza rozprávajú odlišné príbehy o vojne v Gaze

Dva filmy, jedna skratka

V roku 2026 vyšli dva dokumenty pod takmer rovnakým menom. Oba berú «Naza» z každodenného hebrejského skrátenia IDF pre נזק אגבי, נז״א (nezek agavi), vedľajšie škody: náhodná ujma civilistom, keď je zasiahnutý vojenský cieľ. Táto slovná zásoba nie je priznaním úmyslu. Podľa práva ozbrojeného konfliktu môže útočník zasiahnuť zákonný vojenský cieľ aj vtedy, keď sa očakáva určitá ujma civilistom, ak je útok namierený na cieľ a náhodná ujma nie je neúmerná očakávanej vojenskej výhode; od veliteľa sa tiež očakáva, že úder zruší alebo pozastaví, ak sa ukáže, že náhodná ujma by bola neúmerná. Odhad takej ujmy je spôsob, akým sa sila, ktorá dodržiava právo, snaží udržať úder vnútri týchto pravidiel. Benátsky film berie slovo ako kľúč k systému hromadného zabíjania civilistov. Neskorší izraelský film berie to isté slovo ako východisko iného podania o tom, ako sa viedla vojna v Gaze. Čitatelia si môžu pozrieť oba a rozhodnúť, ktoré svedectvo a ktorý materiál na plátne pokladajú za dôveryhodnejšie.

Prvý film, NAZA, napísali a režírovali izraelskí novinári Yuval Abraham a Rachel Szor, predtým spolurežiséri oscarového No Other Land. Do oficiálnej súťaže 83. Benátskeho filmového festivalu bol pridaný neskoro, premiéru mal 10. septembra 2026 a o dva dni neskôr získal osobitnú cenu poroty. Festivalové a odborové spravodajstvo spája produkciu so Spojeným kráľovstvom; The New York Times uviedli, že koproducentom bol The Guardian, a CNN menovala Jonathana Glazera ako výkonného producenta. The New York Times a Breitbart opísali 80-minútový film; The Free Press, CNN, Fox News a The New York Times informovali o 25-minútovom stojiacom potlesku na premiére. Festivalové prijatie nie je sporné. Sporné je to, čo tvrdia anonymní rečníci.

Druhý film, Naza: Skutočný príbeh, vyšiel online začiatkom októbra 2026. Príspevok, ktorý menoval tvorcov, uviedol podplukovníka IDF v zálohe Roi Danina, Hagaia Gutmana a Ariela Averbucha. The Jerusalem Post dielo predstavil ako protifilm, «namierený priamo na diskreditáciu tvrdení» v benátskom dokumente. Nie je to festivalový titul. Vznikol preto, aby sa s benátskym filmom stretol na tom istom poli: slovo «Naza», izraelská vojenská reč a obvinenie, že výber cieľov v Gaze sa stal povolením zabíjať civilistov.

Kto hovorí a ako sa používa kamera

Obe diskusie o benátskom filme sa vracajú k tej istej obrazovej zostave. The Financial Times opísali Abrahama v noci na telavivskej streche, ako berie svedectvo od ľudí, ktorých tváre sú v tieni, so zábermi okien bytov. The New York Times informovali o 24 ľuďoch opísaných ako izraelskí spravodajskí dôstojníci a vojaci, bez identifikácie, so zmenenými tvárami a hlasmi. Recenzenti a fotografie ukazujú rečníkov ako tmavé siluety. IDF neskôr povedali, že nemohli overiť, kto títo ľudia boli. The Jerusalem Post tlmočil postoj armády: film sa opiera o neoveriteľné anonymné svedectvá a obsahuje právne nepresnosti a rozhodnutia o úderoch aj posúdenie ujmy civilistom robia vycvičení vojenskí a právni predstavitelia, nie algoritmus. The New York Times citovali armádu, ktorá vyčítala «anonymné svedectvá osôb, ktorých totožnosť nemožno overiť».

Skutočný príbeh mení zoznam svedkov aj tam, kde stojí na podobnom rétorickom poli. The Jerusalem Post ho rámcoval ako výslovné vyvrátenie. Propagačné príspevky hovorili, že ponúka priame svedectvo, ktorého cieľom je «napraviť fakty» o vojne proti Hamasu. Filmy preto žiadajú diváka, aby dôveroval rôznym druhom zdroja: nemenovaným ľuďom, ktorých hodnosti nemožno overiť, oproti ľuďom, ktorých vyvrátenie predstavuje ako ochotných hovoriť ako velitelia a spravodajskí dôstojníci, stále v medziach vojnovej bezpečnosti. Ani jeden formát sám osebe nedokazuje politiku výberu cieľov.

Čo každý film tvrdí a čo ukazuje

Film Abrahama a Szorovej, ako ho zhŕňajú The Free Press, The New York Times, CNN a The Financial Times, tvrdí, že úmrtia civilistov v Gaze neboli náhodným vedľajším produktom boja proti Hamasu, ale boli vstavané do výberu cieľov. O opýtaných sa píše, že opisujú čísla «Naza», očakávané civilné úmrtia priradené k cieľu; použitie sledovania a, v podaní filmu, umelej inteligencie; a postup, v ktorom bolo ľahšie udrieť na domy a rodiny ako na teroristov na otvorenom priestranstve. The New York Times informovali, že jeden rečník povedal, že Izrael vedome uskutočnil údery, ktoré zabili 20, 30 alebo aj 300 civilistov, a že v jednom prípade bolo dané schválenie úderu, ktorý mohol zabiť 500. To sú tvrdenia, ktoré pred kamerou vyslovili anonymní rečníci, nie zistenia súdu. The Free Press poznamenali, že šok zo samotného faktu, že IDF pred úderom odhadovali civilné úmrtia, sám osebe nemení tieto úmrtia na úmyselnú vraždu; výpočet očakávanej náhodnej ujmy je to, čo vyžadujú rozlišovanie a proporcionalita.

Zverejnená línia IDF z 1. októbra 2026 odpovedala verejne. Príspevky, ktoré v ten deň kolovali, citovali armádu: film «predkladá skreslený, zavádzajúci a neúprimný obraz procesu plánovania cieľov a úderov IDF» a odkazovali čitateľov na úplnú písomnú odpoveď. Skôr The New York Times informovali, že armáda, ktorá uviedla, že videla len úryvky, poprela, že plánovala, schválila alebo vykonala úder, pri ktorom sa predpokladalo zabitie 500 civilistov alebo počtu blízkeho tomu, a povedala, že konala v súlade s medzinárodným právom. Náčelník Generálneho štábu, generálporučík Eyal Zamir, nazval film dielom «krvavých ohováraní» a «úmyselných skreslení skutočnosti». Čitatelia to majú brať ako obranu inštitúcie, tak ako majú brať anonymné svedectvo ako neoverené, kým nebude možné skontrolovať mená, dátumy a spisy úderov.

Skutočný príbeh nevenuje svoj čas súdeniu každého benátskeho citátu. The Jerusalem Post ho predstavil ako snahu diskreditovať benátsku tézu, nie ju znova inscenovať. Špecialista na mestské boje John Spencer, keď hovoril o tom istom spore o výber cieľov, tvrdil, že vypočítať, koľko vedľajších škôd právo dovoľuje, a potom sa snažiť zostať v tej hranici, je opakom politiky vyhladenia, a že spôsob Hamasu bojovať spomedzi civilistov je stavaný tak, aby z týchto zákonných výpočtov urobil politickú zbraň. The New York Times informovali, že armáda a izraelskí komentátori vyčítali benátskemu filmu aj to, že neuznal stratégiu Hamasu vkladať teroristov a infraštruktúru medzi civilistov. Aj obrazy a otvorené rozhovory môžu byť výberové. Širší spor o pomoc a hlad je sporný; sprievodná poznámka na tejto stránke stavia Hamas a humanitárnu pomoc proti ukoristenému materiálu a iná vykladá tvrdenie o hladomore.

Morálne kategórie nie sú zameniteľné. Jeden film sa pýta, či sa systém výberu cieľov demokratickej armády stal strojom na zabíjanie civilistov. Druhý sa pýta, či sa dá bez ujmy civilistom bojovať proti teroristickej organizácii, ktorá 7. októbra 2023 masovo zabíjala Izraelčanov, odviedla rukojemníkov do husto obývaného mesta a vložila sa medzi nebojujúcich. Hamas nie je štátom podľa práva ozbrojeného konfliktu tak, ako ním je Izrael. Medzinárodné právo útočníka naďalej viaže k rozlišovaniu a proporcionalite. Práve preto «Naza» existuje ako štábny žargón a preto sa ho chopili oba filmy. Náhodná ujma pri údere na vojenský cieľ nie je ten istý čin ako úmyselná vražda civilistov 7. októbra.

Prijatie a kde sa dá každý pozrieť

Oficiálna izraelská reakcia na benátsky film bola tvrdá. Minister kultúry Miki Zohar povedal, že bude konať, aby režisérom odňal občianstvo, a hovoril o zrade štátu, podľa The New York Times a The Jerusalem Post. CNN informovala, že predseda vlády Benjamin Netanyahu hrozil odňatím občianstva režisérom. Breitbart ho citoval, ako o uvedení filmu v Benátkach hovorí: «Bojujeme proti globálnemu antisemitskému podnecovaniu» a «Keď to prichádza z nás samých, je to jednoducho neznesiteľné». Krajne pravicoví protestujúci sa zhromaždili pred domom Szoriných rodičov. Festivaloví kritici, aj vo Financial Times, brali film ako podstatnú obžalobu. To sú politické a estetické súdy, nie verdikt o každom údere.

Skutočný príbeh bol zasa predstavený aj ako kópia, aj ako vyvrátenie. The Jerusalem Post ho nazval protifilmom. Účty naklonené Izraelu propagovali bezplatný stream a používali výraz «napraviť fakty». Zdieľanie vládou alebo veľvyslanectvom nie je nezávislé overenie; je to štát, alebo jeho priatelia, ktorý si volí rozprávanie.

Benátske NAZA je kinový a festivalový titul. The New York Times zaznamenali americkú festivalovú premiéru 26. septembra 2026; CNN ho zaradila medzi najdiskutovanejšie dokumenty sezóny. Nie je to bezplatný stream na tejto stránke. Skutočný príbeh je film, ktorý táto stránka hostí. Súvisiace vysvetlenia o hľadaní rukojemníkov a o obvinení z genocídy stoja vedľa pre čitateľov, ktorí chcú dokumenty, nie potlesk. Pozrite si oba. Skontrolujte, kto je menovaný. Skontrolujte, čo armáda zverejnila. Potom súďte obrazy, nie názov.