Joey Low

Dvaja utečenci a sľub

Rodičia Joeyho Lowa boli utečenci. Jeho matka Hannah sa narodila v Berlíne a do New Yorku sa dostala ako štrnásťročná po tom, čo jej rodina prešla cez Belgicko, Francúzsko a Kubu. Jeho otec Eddy sa narodil vo Viedni a do Ameriky prišiel s rodinou v roku 1939 ako trinásťročný. Vzali sa v roku 1949 a svoje deti vychovávali k vďačnosti voči krajine, ktorá ich prijala.

Všetky svoje deti poslali do Ramazu, židovskej dennej školy na Manhattane, aby poznali svoje dedičstvo. Low tam chodil od škôlky až po dvanásty ročník a potom, rovnako ako jeho matka, študoval na Newyorskej univerzite. Ako hovorí, rodičia ho naučili niečo jednoduché: úcte k prisťahovalcom a utečencom, hrdosti na svoj židovský pôvod a hlbokému vzťahu k Izraelu. „Tieto hodnoty ovplyvnili celý môj život.“

Izrael, 1973

V treťom ročníku vysokej školy, v rokoch 1971 až 1972, Low študoval na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Keď v októbri 1973 vypukla jomkipurská vojna, vrátil sa do Izraela ako dobrovoľník. Povedal, že táto skúsenosť upevnila jeho puto s Izraelom na celý život.

2002: posielať ľudí, nie hovorcov

Na jar 2002 zasahovali samovražedné bombové útoky srdcia izraelských miest. Po masakri počas sviatku Pesach v hoteli Park v Netanji 27. marca Izrael spustil operáciu Obranný štít a veľká časť sveta ho odsúdila. Lowa netrápil len teror, ale aj spôsob, akým bol Izrael vykresľovaný: mal pocit, že médiá nevysvetľujú, prečo musí Izrael chrániť svojich občanov, a americkí turisti prestali prichádzať.

Uvažoval, že ak Američania neprídu do Izraela, môžu mladí Izraelčania ísť do Ameriky. V apríli 2002 priviedol na americké univerzity troch mladých Izraelčanov a potom dvoch mladých mužov, ktorí práve bojovali v Dženíne. V priebehu niekoľkých mesiacov urobil pohovory so stovkami uchádzačov a 48 z nich vyslal v trojčlenných skupinách na dvojtýždňové návštevy vysokých škôl, kostolov, synagóg a stredných škôl. Všetci mali čerstvo za sebou vojenskú službu a hovorili plynule po anglicky. Spávali na internátoch a žili po boku študentov. „Nechcel som, aby títo mladí Izraelčania americkým študentom iba prednášali,“ napísal. „Chcel som, aby sa s nimi stretávali, žili po ich boku, počúvali ich a nadväzovali s nimi vzťahy.“

Tak vznikla organizácia Israel at Heart. Za dve desaťročia s ňou viac než tisíc mladých Izraelčanov precestovalo Ameriku, neskôr aj Európu a Južnú Ameriku. Pre tieto cesty Low hľadal Izraelčanov, ktorí ovládali miestny jazyk. Od začiatku zaraďoval do každej trojčlennej skupiny jedného Izraelčana etiópskeho pôvodu, ktorý mohol z vlastnej skúsenosti hovoriť o diskriminácii a reagovať na tvrdenie, že Izrael je apartheidový štát. Novinová reportáž o jeho práci nazvala účastníkov delegácií „najlepšími veľvyslancami Izraela“.

Štipendium a nová generácia

V roku 2006 Low navštívil profesora Uriela Reichmana, zakladateľa IDC Herzliya, dnešnej Reichmanovej univerzity, a ponúkol štipendiá izraelským študentom etiópskeho pôvodu. Podmienky stanovil sám: dobrá angličtina, služba v elitných armádnych jednotkách a predovšetkým vodcovské schopnosti. Program Israel at Heart funguje už dvadsiaty rok. Absolvovalo ho viac než 250 študentov, vyše 45 práve študuje a každý rok pribudne približne 15 ďalších. Dnes ho vedie Ester David, absolventka programu, ktorá v roku 2002 vycestovala s Israel at Heart do Spojených štátov.

V tom roku IDC Herzliya udelilo Lowovi čestné členstvo „ako uznanie jeho výnimočného prínosu k izraelskej verejnej diplomacii, budúcnosti Štátu Izrael a židovského národa“. Pôsobil aj v správnej rade organizácie American Friends of IDC Herzliya a v medzinárodnej správnej rade organizácie Hillel.

Screams Before Silence

Po 7. októbri bol Low výkonným producentom filmu Screams Before Silence, dokumentu z roku 2024 so Sheryl Sandberg o sexuálnom násilí, ktorého sa teroristi Hamasu dopustili počas masakru. Na konferencii v Herzliji v júni 2024 povedal, že film vznikol nezávisle: „Film bol nezávislý projekt; od vlády sme neprijali žiadne peniaze.“ Podporil ho z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri zrode Israel at Heart: „Milujem Izrael, milujem ho celý život.“

Prečo podporuje Naza: Skutočný príbeh

Low film Naza: Skutočný príbeh verejne podporuje a pôsobí ako jeho poradca. Film stojí na myšlienke, ktorou sa riadi od roku 2002: najpresvedčivejšie dokážu Izrael obhájiť samotní Izraelčania, ktorí boli pri tom a vlastnými slovami rozprávajú, čo videli. Jednou z mladých Izraelčanov, ktorých pôsobenie vo Washingtone kedysi finančne podporoval, je Marina Naomi Smolyanov, dnes členka tímu filmu.